Čo vlastne pre teba znamenám - som tvoja dôverná kamarátka, blízka priateľka, tvoríme pár, alebo spolu len zdieľame posteľ, som len tvoja spolubývajúca, náhradná matka, sestra, osoba, ktorá zapĺňa tvoje prázdne chvíle? Možno to vyzerá, akoby sme sa hrali so slovíčkami, no skôr či neskôr každý vzťah dospeje do bodu, keď je nevyhnutné ho jasne definovať a pomenovať.
Kamarát je osoba, ktorá má o tebe rozsiahle vedomosti, môžeš mu bez obáv kedykoľvek zavolať, ísť s ním do kina, ak má aj on samozrejme záujem. Môžeš sa mu zveriť s bežnými udalosťami zo svojho života, ale neprezrádzaš mu všetky svoje najhlbšie tajomstvá a pocity. Je ti bližší ako náhodný sused z vedľajšieho bytu, ktorého si si predsa nevybral. Kamaráta si cielene vyberáme, neprežívame s ním hlboké intímnosti ani rozsiahle duchovné zážitky.
Priateľ nemusí nutne znamenať osobu, s ktorou zdieľame intímne sexuálne zážitky. Ak som žena, je mi priateľkou alebo priateľom niekto, s kým zdieľam svoje najvnútornejšie duchovné i duševné procesy, ktoré zažívam počas smútku, radosti, svojich najtajnejších snoch a ambicióznych cieľoch do budúcnosti. Samozrejme, aj v tomto prípade si nechávam určité veci len pre seba, ako osobné tajomstvo.
Avšak, nachádzame sa v rubrike o vzťahoch. V dnešnej dobe, keď sa ľudia hneď neponáhľajú na matričný úrad alebo do kostola, keď sa zaľúbia a hlbšie spoznajú svoju milovanú osobu, tento termín PRIATEĽ sa používa aj pre osobu, s ktorou sa aj fyzicky intímne stretávajú, avšak nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Ľudia, ktorí sa vyhýbajú záväzkom, majú z nich strach, alebo vnímajú toho druhého iba ako &8220;prechodnú stanicu&8221;, označujú aj svojho intímneho partnera ako kamaráta. Či je to adekvátny výraz, musia posúdiť sami.
Ďalšou súčasnou tendenciou je spolužitie „na divoko', čiže partnerstvo bez oficiálneho potvrdenia, akási skúška. Či je to správne, opäť môžu posúdiť iba tí dvaja, záleží na ich spoločnom pohľade na túto vec. Je však isté, čo je štatisticky overené, že príliš skorý nástup intímnosti a spolužitia môže viesť k rozčarovaniam medzi partnermi. Stratili svoju slobodu, a pritom nie sú oficiálne uznaný partnerský pár.
Kde sa skrýva príčina? Aspoň u jedného z partnerov sa dá predpokladať strach z vážneho záväzku. Prečo? Potrebuje azda zadné dvierka na ústup? Skôr či neskôr sa objaví potreba záväznosti medzi partnermi, je dôležité si to otvorene povedať. Ľudská psychika potrebuje počuť a vyjadriť súhlas oboch strán s definíciou vzťahu, a tak vlastne tento vzťah legitimizovať. Nemyslím tým nutne kostol alebo matriku, aj keď žijeme v právnom štáte a tento spôsob legalizácie je stále najrozšírenejší. Niektorí si to vyjasnia medzi štyrmi očami, iní aj pred svojimi priateľmi alebo rodinou.
Verejne vyslovené „áno' prinesie do duše dvojice jasnosť a istotu. Vzniká tak záväzný vzťah.
Či takým zostane až do konca života, závisí od oboch partnerov. Niektorí ľudia môžu namietať, že to už nie je v móde. Ale to nie je pravda! V žiadnom inom období človek nepociťoval takú silnú potrebu byť s niekým v dobrom aj v zlom ako práve teraz! V minulosti ľudia žili v menších komunitách. Každý vedel o každom. Hoci boli problémy a partneri občas zahýbali, človek nepociťoval takú silnú osamelosť. Patril niekam a ku niekomu. Nemám na mysli vlastníctvo partnera. Takýto život sa ešte stále vedie niekde na dedinách, ale aj tam tento súdržný spôsob života postupne zaniká. V súčasnosti väčšinou ľudia sedia pred televízorom, žijú vo svete filmov a telenoviel. Áno, pre niektorých je to únik pred pocitom úplnej samoty. Možno si už pri svojom iluzórnom spôsobe života ani neuvedomujú, že im uniká skutočný život. Čoho sa ľudia vlastne obávajú? Prečo majú strach definovať svoj vzťah a skutočne sa zaviazať?
V tomto prípade je nevyhnutné siahnuť až do detstva. Zistiť, či ten, kto sa bojí záväzkov, nebol svedkom odcudzenia sa svojich rodičov, alebo či nebol sám jedným z rodičov odmietnutý. Pomôže psychologické sedenie so skúseným terapeutom, kde dokážeme odpustiť tým, ktorí nám v detstve ublížili. A nakoniec, odpustiť aj sebe, svojej vnútornej predstave, že sme neboli dosť dobrí na to, aby nás naši blízki milovali. Ak si nie ste istí, v akom vzťahu žijete, akú rolu zohrávate v živote svojho partnera a práve teraz cítite potrebu definovať svoj vzťah, urobte to! Jasnosť vo vzťahu je absolútne nevyhnutná. Inak prežívate každý deň v neistote, ktorá narúša ďalší rozvoj vášho vzťahu. Aby ste si obaja zapamätali, že ste si definovali svoj vzťah, vytvorte si z toho jedinečný rituál. Budete mať na čo spomínať a ešte viac to upevní váš vzťah. Vyberte si k nemu hudbu, vhodné prostredie a samotný spôsob spoločne, hoci aj veľmi originálnym spôsobom. Ste to vy dvaja a hotovo!
Ak ste prekonali krízu, alebo bol váš manželský či iný vzťah doteraz iba formalitou, a teraz cítite, že chcete byť opäť spolu, čo vám bráni v tom, aby ste si svoj vzťah znova zadefinovali a obnovili? Môžete usporiadať oslavu pre celú rodinu, alebo si podľa svojho vkusu urobiť novú súkromnú svadbu len vo dvojici.
Láska. Je to naozaj iba prázdne slovo? Pre každého znamená niečo úplne iné. Väčšina mladých zaľúbencov, chlapcov a dievčat, sa spolu drží za ruky a vášnivo sa bozkávajú. Láska je skutočne veľmi vzácny cit, obzvlášť v dnešnej dobe. Človek sa s láskou stretáva už od svojho narodenia, alebo dokonca ešte predtým. Keď žena nosí pod srdcom malé dieťatko, už vtedy ho vrúcne miluje a nedá naňho dopustiť. Po narodení sa toto silné puto a láska ešte viac upevnia a prehĺbia. Ako človek rastie, postupne pribúdajú ďalšie druhy lásky. Napríklad úprimné priateľstvo. Aj to je predsa istý druh lásky. Je to vzťah dvoch ľudí založený na bezpodmienečnej dôvere, absolútnej úprimnosti a vzájomnej tolerancii. Dôvera je základom skutočného priateľstva. Je to ten neopísateľný pocit, že niekomu môžeme povedať čokoľvek a aj napriek tomu nás bude mať stále rovnako rád. Úprimnosť, len praví priatelia dokážu byť k sebe navzájom úprimní a dokážu zniesť aj tú pravdu, ktorá nie je vždy najpríjemnejšia. Priateľstvo je často vystavené rôznym skúškam a nástrahám, a preto je veľmi dôležité vedieť si navzájom odpúšťať. Často sa stáva, že vznikne hádka, ktorá môže znamenať začiatok konca priateľstva. Priateľ je človek, ktorého máme radi a v núdzi sa mu snažíme pomôcť, zdieľame s ním všetky jeho radosti aj starosti. Pravé a úprimné priateľstvo je pre človeka naozaj veľmi dôležité. Je to akási príprava človeka na to, aby mal niekoho rád, citovo sa na niekoho naviazal a mal schopnosť milovať svojho blížneho. Postupne, ako dieťa rastie, začína prežívať svoje prvé lásky. Väčšinou sa to začína už v škôlke. Sú to prvé detské lásky a zaľúbenia. Je to naozaj veľmi pekné a milé. V skutočnosti to nie je láska ako taká, ale skôr len väčšia sympatia a silnejšie priateľstvo. Ale keď človek začne prekračovať prah detstva a vydáva sa na náročnú cestu dospelosti, zažíva už nielen priateľstvá, ale aj oveľa intenzívnejšie city a hlboké lásky. V partnerskom vzťahu ide predovšetkým o to, aby človek dával a neustále sa snažil o pohodu a dobrý pocit toho druhého. V láske je dovolené takmer všetko. Klamstvo, nevera, príliš veľká žiarlivosť a sebeckosť lásku doslova zabíjajú. Láska je naozaj nádherná, ale môže aj veľmi bolieť. Častokrát si ľudia mylne zamieňajú lásku so zamilovanosťou. Niekomu sa môže zdať, že medzi tým nie je žiadny rozdiel, ale v skutočnosti je dosť podstatný. Zamilovanosť raz pominie a láska zostáva naveky.
Stretla som ho v kaviarni na Obchodnej ulici. Bol to obyčajný utorkový večer, kedy som sa rozhodla dopriať si chvíľu pre seba po náročnom dni v práci. Nikdy by som nepovedala, že práve v tej malej kaviarni, s vôňou čerstvo zomletej kávy a tlmeným svetlom, nájdem svoju životnú lásku.
Jeho meno bolo Tomáš a hneď ako sa naše oči stretli, cítila som zvláštne prepojenie. Rozprávali sme sa hodiny, akoby sme sa poznali celý život. Zistili sme, že máme veľa spoločného - lásku k umeniu, cestovaniu a dlhým prechádzkam v prírode. Každým ďalším stretnutím som si bola istejšia, že Tomáš je ten pravý.
Jedného dňa, počas romantickej večere pri sviečkach, mi Tomáš vyznal lásku. Boli to slová, ktoré som túžila počuť celý život. Vtedy som si uvedomila, že láska na prvý pohľad naozaj existuje. O niekoľko mesiacov neskôr sme sa vzali a odvtedy žijeme šťastný a naplnený život. Som vďačná osudu, že ma zaviedol do tej malej kaviarne, kde sa začal náš príbeh lásky.