Vaši kamaráti už majú po svadbe a zakladajú si rodiny? Nevešajte hlavu. Zoznamovanie po tridsiatke má svoje pozitíva.
Nadväzovanie známostí v mladom veku je iné, ako keď máte viac ako 30 rokov. Ak máte dvadsať a viac rokov, zoznamovanie je hlavne o užívaní si. Ste prístupnejší, bezstarostnejší a nezamýšľate sa nad tým, kam to povedie.
Môže byť demotivujúce sledovať, ako si vaši známi zo školy a kolegovia zakladajú rodiny, vstupujú do manželstva, zatiaľ čo vy ste ešte nestretli "tú pravú osobu" a máte za sebou viacero neúspešných pokusov o vzťah. Zoznamovanie v tridsiatke má však množstvo výhod.
Obdobie medzi dvadsiatkou a tridsiatkou je predovšetkým o sebapoznávaní. Skúšate rôzne veci, využívate príležitosti, ktoré sa objavia. Vyskúšate si viaceré vzťahy a vďaka nim zistíte, aké máte očakávania a čo naopak nechcete. Po tridsiatke máte teda jasnejšie preferencie a poznáte svoje priority, čo chcete od života a od partnerstva.
Rovnako ako vy poznáte svoje potreby, to isté platí aj u osôb, s ktorými sa stretávate. Keď idete na rande s niekým po tridsiatke, je pravdepodobné, že má vyriešené dôležité veci a určené ciele. Ak si rozumiete, je to super. Ak nie, veľmi rýchlo to spoznáte.
S pribúdajúcim vekom sa dostavujú aj skúsenosti - aj v spálni. Po tridsiatke viete, čo vám robí dobre a ste istejší. Viete partnerovi ukázať, čo vás priťahuje a viete aj vy jemu dopriať rozkoš.
Po tridsiatke má väčšina ľudí ustálený život. Majú zamestnanie, záľuby, okruh kamarátov a známych. Sú samostatní a majú vlastný život, takže na vás nebudú závislí. S ich nezávislosťou sa tiež zlepšuje komunikácia. Zrelí ľudia sú otvorení a úprimní a nehrajú sa vo vzťahu žiadne hry.
Život sa končí, keď dosiahnete vek 30 rokov? Rozhodne nie! Zaľúbiť sa dá v každom veku. "Toho pravého" môžete nájsť ako sedemnásťročný, dvadsaťpäťročný alebo keď máte viac ako 45 rokov.
Nebuďte smutní kvôli množstvu sviečok na oslave. Na lásku neexistuje žiadny dátum spotreby.
Stretli sa úplnou náhodou, v malej kaviarni na okraji Bratislavy. Ona, Soňa, si objednala kávu a hľadala voľné miesto. On, Martin, sedel sám pri stole pre dvoch. S úsmevom ju pozval, nech sa prisadí.
Prvé minúty boli trochu trápne, ale čoskoro sa rozprúdila konverzácia. Zistili, že majú veľa spoločného - lásku k cestovaniu, k knihám a k dobrej hudbe. Martin si všimol jej prenikavé oči a Soňa zas ocenila jeho zmysel pre humor.
Po niekoľkých týždňoch spoločných večerov a víkendových výletov si uvedomili, že ich priateľstvo prerástlo v niečo viac. Jeden večer, pri západe slnka nad Dunajom, Martin chytil Soňu za ruku a povedal jej, že ju miluje. Soňa mu odpovedala rovnakým vyznaním.
Dnes, o päť rokov neskôr, sú stále spolu. Prešli si ťažkými aj krásnymi chvíľami, ale ich láska ostala silná a neotrasiteľná. Uvedomili si, že náhody neexistujú a že ich stretnutie v kaviarni bolo osudové.