Autorka: Jenna Birchová, publikované so súhlasom The Washington Post
Ako novinárka, ktorej špecializáciou sú primárne partnerské vzťahy, a keďže sama nemám partnera, trávi sa mi veľa času rozprávaním so ženami a mužmi o ich skúsenostiach s randením a hľadaním lásky.
Nedávno som sa stretla s dvoma dámami a viac ako hodinu sme viedli živú diskusiu o tom, kto by mal platiť účet na prvom stretnutí. Obidve sú uznávané ženy a zaryté feministky, a tak ma prekvapilo, keď s nezlomnou istotou tvrdili, že by nešli na druhé rande s mužom, ktorý by pri ich prvom kontakte neprevzal plnú zodpovednosť za úhradu účtu.
„Prečo vlastne?' pýtala som sa. Čím hlbšie som sa do toho ponárala, zisťovala som, že ich odpovede vôbec nesúvisia s rodovými rolami alebo s tým, že by preferovali zaužívaný postup. „Len zriedka sa mi stalo, že by muž na prvom rande nezaplatil. Ak sa to stalo, mala som pocit, že o mňa nemá až taký záujem,' vysvetľuje mi jedna z nich.
Svet sa síce vyvíja závratnou rýchlosťou, no randenie trochu zaostáva, poznamenáva sociologička Elizabeth McClintocková z Univerzity Notre Dame. "Ženy urobili väčší pokrok k zrovnoprávneniu vo verejnom živote, vo vzdelávaní a v zamestnaní než v súkromnom živote, vo vzťahoch a v rodine," objasňuje odborníčka. "Naše vnímanie toho, čo je romantické, je stále ovplyvňované rodovými stereotypmi, rovnako ako naše sexuálne túžby."
Podľa psychologičky Marisy Cohenovej majú heterosexuálni muži aj ženy tendenciu na začiatku vzťahu nasledovať tradičné role. "Keď sa bližšie pozriete na prvé rande, zistíte, že rodové scenáre sú zodpovedné za množstvo rozdielov medzi mužmi a ženami. Vďaka nim sa nám lepšie darí zvládnuť situáciu," tvrdí Cohenová.
"Tým, že stále postupujeme podľa rovnakej šablóny - muž pozýva ženu von, naplánuje prvé rande, zaplatí za večeru a o pár dní sa jej ozve znovu -, vytvoril sa určitý štandard, podľa ktorého môžeme schôdzky a vyhliadky do budúcnosti porovnávať."
"Najväčší rozdiel je v tom, že muži sú iniciátormi, zatiaľ čo ženy zvyčajne reagujú na ich postup," vraví psychologička.
V rámci jedného experimentu dala Cohenová účastníkom na výber 30 možných situácií, ktoré by sa mohli vyskytnúť počas prvého rande, a chcela od nich, aby označili tie, ktoré podľa nich naznačujú partnerov záujem.
Ženy za prejav záujmu označili deväť situácií, napríklad debatu o plánoch do budúcnosti, komplimenty o ich vzhľade, to, keď sa muži zameriavali na spoločné záujmy, keď sa ponúkli, že zaplatia, alebo keď navrhovali ženám, aby ostali dlhšie, či sa ich snažili na konci rande objať, prípadne pobozkať a pozvali ich na ďalšiu schôdzku.
Naopak, muži považovali za prejav náklonnosti iba štyri zo situácií: keď si všimli, že ich spoločníčka otvorene rozprávala o ich vzťahu, keď mala sexuálne narážky, keď sa chcela rozdeliť s účtom alebo keď promptne zareagovala na ponuku druhého rande.
Cohenovú tiež zaujímalo, podľa čoho po prvom rande vyhodnotili, že partner o nich nemá záujem. Ženy sa zhodli na šiestich znakoch, vrátane rozprávania o bývalých, zamávania na rozlúčku namiesto objatia či bozku alebo žiadnej ďalšej iniciatívy po prvom rande.
A čo muži? Tí si nespomenuli na žiadnu situáciu, ktorá by im naznačovala ženin nezáujem.
Z výskumu vyplynulo, že zatiaľ čo ženy boli pripravené počas rande prijímať signály, ktoré by im dávali najavo, že sú pre svojho partnera atraktívne, muži ich vnímali menej a vysvetľovali si to nedostatkom záujmu.
"Pre mužov má nesprávna interpretácia záujmu väčšie dôsledky. Ak by sme sa na to pozreli z evolučného hľadiska, dalo by sa povedať, že sa pripravili o príležitosť na randenie. Na druhej strane, ženy by mali byť trochu opatrnejšie, ak hľadajú muža na dlhodobý vzťah."
Samozrejme, množstvo našich rodových rol prežilo aj sociálne zmeny. Spomínaný scenár a čakanie na jasné signály záujmu sú podľa mňa viac obranným gestom než prejavom odporu k rovnostárskemu randeniu. McClintocková s mojou hypotézou súhlasí. "Väčšina ľudí je otvorená, teda aspoň naoko, myšlienke, že by žena mohla zavolať von muža," uvádza psychologička jeden z príkladov. "Avšak mužská iniciatíva je rozhodne silnou normou, preto súhlasím s tým, že to môže byť súčasť sebaobrany."
Ak sa od mužov tradične očakáva, že budú asertívni, odmietnutie pre nich podľa McClintockovej nemusí byť taký problém. "Jasné, že sa im to nepáči, no považujú to za bežnú súčasť randenia," vysvetľuje.
Na druhej strane, ženy zvyčajne nepotrebujú iniciovať vznik romantického vzťahu, preto je ťažšie u nich spozorovať záujem. Podľa odborníčky je to preto, lebo "ženy urobia prvý krok iba vtedy, keď sú ich pocity naozaj silné. Odmietnutie môže na nich zanechať väčšie následky, či už emocionálne, alebo sociálne".
Keď vidím, ako sa moje asertívne kamarátky zožierajú tým, či majú prvé napísať svojmu novému objavu, mám pocit, že to bude pravda.
Ak zaužívané roly pretrvajú, muži ostanú naďalej tými, čo ženy presviedčajú, zatiaľ čo ony ich odmietajú. Za seba môžem povedať, že so svojou pozíciou nie som veľmi spokojná, najmä keď ide o hľadanie partnerov cez internet. "Pri online randení sa dá predpokladať, že sa vídate s viacerými ľuďmi naraz, kým si váš vzťah zadefinujete. Preto nebudete robiť drahoty a čakať, kým vás niekto zavolá von," potvrdzuje moju domnienku Cohenová.
Aplikácie náš tradičný scenár narušili. Keď som písala svoju knihu o randení, všimla som si, že ľudia, ktorí dali na prvý pocit a investovali do vzťahov, aj keď nemali istotu, že druhá osoba má tiež záujem, boli zvyčajne úspešnejší. Nezáležalo na tom, akú trajektóriu ich vzťah nabral, ani na tom, aké zaužívané pravidlá pri tom porušili.
Ak čakáte na nefalšovaný záujem, hranie sa na nedostupnú je podľa vedcov už dávno nezmysel. Ešte v roku 1973 tím psychológov vedený Elaine Hatfieldovou dokázal, že muži sa viac zaujímajú o ženy, ktoré sú ťažko dostupné pre iných, no od nich prijmú pozvanie na rande ochotnejšie.
Zjednodušene, ak investujete svoje úsilie do toho, o koho sa zaujímate, a správate sa podľa toho, čo chcete dosiahnuť, pravdepodobne sa vám to podarí. Odborníčka na vzťahy Laurel Houseová naďalej verí "v dobré úmysly, čestnosť a autenticitu".
Preto ak niekoho chcete pozvať von, pozvite ho. Ak mu chcete zavolať, neváhajte. Ak chcete zaplatiť účet, postavte sa a pokojne to urobte. Ale len ak naozaj chcete.
"Keď sa žena ponúkne, že zaplatí časť účtu, a muž s tým súhlasí, často u nej skončí. Niektoré ženy síce tvrdia, že by im nevadilo zaplatiť, no vraj by si už potom s takým mužom viackrát nevyšli. Pýtam sa ich, prečo sa teda ponúkajú. Prečo sa ich snažia chytiť do pasce?"
Aj ja som zvykla postupovať presne podľa zaužívaného scenára - počkala som si, kým ma muž pozve na rande, zaplatí za večeru, potom sa ozve, zavolá ma znovu a niekedy potom sa rozhodneme, čo s naším vzťahom ďalej. V posledných rokoch som viackrát premýšľala, aký typ vzťahu vlastne hľadám, aj preto som randenie brala ako cvičnú jazdu pred ozajstným vzťahom.
Aj to, kto urobí prvý krok, totiž veľa o vzťahu napovedá. Ako mi pripomenula Cohenová, "ukázalo sa, že tí, čo vo vzťahu uplatňovali rovnocenný prístup, boli neskôr spokojnejší".
Z môjho pohľadu nejde iba o cenu večere alebo dodržiavanie akejsi normy, aby som niekomu dokázala, že mám záujem. Dôležité je tiež oceniť čas a snahu, ktoré tomu venuje ten druhý. Alebo si myslíte, že by som sa tým, že pozvem muža von, rozdelím si s ním účet a po rande mu napíšem prvá, pripravila o informáciu, aký veľký je jeho záujem? Možné to je, no pri rozvíjaní vzťahu je rovnako dôležité nepretvarovať sa a pôsobiť autenticky.
Pred pár dňami, keď som dokončovala tento príbeh, sa ma muž, s ktorým som bola práve na rande, spýtal, kto by mal v tejto situácii zaplatiť. Neváhala som sa rozdeliť na polovicu a popri tom som mu vysvetlila, ako funguje moja rovnostárska mentalita. Súhlasil so mnou a zdalo sa mi, že sa mu dokonca uľavilo.
Keď sme neskôr skočili ešte na jeden drink, trval na tom, že bude platiť on. Myslím, že to napokon celkom dobre dopadlo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email&160;protected].
Možno sa pár takýchto prípadov skutočne nájde, no nemá to dlhú trvácnosť. V praktickom a najmä reálnom svete sa toto nevyskytuje. Ako objasňuje sociologička McClintock pre portál theatlantic.com: „To, čo sa javí ako výmena krásy za sociálno-ekonomický status, často v skutočnosti nie je výmenou, ale sériou vzájomne prepojených cností. Ekonomicky úspešné ženy sa spájajú s ekonomicky úspešnými mužmi a fyzicky atraktívne ženy s fyzicky atraktívnymi mužmi.' Inak povedané, ľudia s vysokým socioekonomickým postavením sú v priemere hodnotení ako fyzicky atraktívnejší než ľudia s nižším postavením, preto je toto skutočne len mýtus.
Mohlo by vás zaujímať: Aké typy žien sú pre mužov lákavými manželkami? Od tejto vlastnosti závisí, ako dlho vydrží váš vzťah
McClintock ďalej rozpráva, že ženy trávia snahou vyzerať dobre oveľa viac času než muži. No v priemere jednoducho ženy vyzerajú lepšie než muži. Realita je taká, že existuje veľa mužov, ktorí sú v partnerstve so ženami, ktoré vyzerajú lepšie než oni. A faktom zase je, že muži či chceme alebo nie, stále zarábajú lepšie než ženy. To vytvára samotný mýtus bohatý a úspešný muž a krásna žena.
Čítajte tiež: Mužov 21. storočia priťahujú takéto ženy: Presvečte sa, či ich dokážete naozaj zaujať
Vec sa má takto. Či chceme alebo nie, svet ešte stále zaobchádza s fyzicky atraktívnejšími jednotlivcami prednostne. Majú lepšie výsledky v škole, väčší pracovný úspech, vyšší zárobok... Ako hovorí McClintock ďalej: „Bolo by veľmi ťažké oddeliť triedu a príťažlivosť, pretože sú tak zásadne prepojené.' Preto ženy v skutočnosti nehľadajú mužov s väčším bohatstvom ako oni sami, ani muži nehľadajú ženy, ktoré by krásou prekypovali. „Skôr, ľudia hľadajú kompatibilitu a spoločnosť. Hľadanie týchto vecí je motivované zosúladením svojich silných stránok s partnerom, ktorý je podobne obdarený, a nie snahou vymieňať láskavosť za vrúcnosť, humor za svedomitosť, kultúrny dôvtip pre kutila alebo absolventské tituly za predajné zručnosti,' dodáva sociologička.
Neprehliadnite: 5 mýtov o vzťahu s mladším mužom: Pre toto vám zväzok so zajačikom prospeje
V preklade krásna manželka svojho bohatého muža musí byť zákonite hlúpa a nevie si zarobiť na život aj sama. Preto sa musela spoľahnúť len na svoju krásu, aby sa dobre vydala. Ako hovorí sociologička, „áno, v rámci modelu výmeny rodového statusu krásy môže fyzická príťažlivosť ženám umožniť triednu mobilitu'. No s týmto nemá ekonomická závislosť krásnej ženy od bohatého muža nič dočinenia: "Pravdou je, že ľudia hodnotia ženy pre ich vzhľad a hodnotia mužov pre ich vzhľad. Ženy sú plytké ako muži, pokiaľ ide o vzhľad, a mali by sa sústrediť na svoje vlastné úspechy. Ak ženy chcú dokonalého chlapa, príde to s tým, že budú sami úspešné."
Foto ProfimediaZdroj MG, theatlantic.com
Stretol som ju v jednej z bratislavských kaviarní, kde som si zvykol popíjať rannú kávu a čítať noviny. Volala sa Eva a jej úsmev ma očaril hneď, ako som ju zbadal. Po pár dňoch som sa odvážil a oslovil ju. Prvé rande bolo spontánne - prechádzka Starým mestom, zmrzlina, a nekonečné rozhovory.
Začali sme sa stretávať častejšie. Chodili sme na prechádzky popri Dunaji, objavovali skryté zákutia Petržalky a navštevovali rôzne kultúrne podujatia. Každý deň strávený s Evou bol ako prebúdzanie sa do nového, krajšieho sveta. V jej prítomnosti som sa cítil slobodný a šťastný.
Raz večer, pri západe slnka nad hradom, mi Eva povedala, že ma miluje. V tom momente sa všetko zrazu stalo jasným. Vedel som, že aj ja ju milujem. Bol to pocit, ktorý ma napĺňal radosťou a pokojom. Náš vzťah sa vyvíjal prirodzene a pevne, ako korene stromov, ktoré spájajú naše srdcia.