Thor: Láska a hrom - Kompletný filmový sprievodca

Štvrtý diel ságy o Thorovi venuje príliš veľa priestoru nepremysleným vtipom, čo sa negatívne odráža na fungovaní dramatických prvkov. Hoci akčné sekvencie sú pôsobivé, pôsobia skôr ako rýchly wow efekt, než ako scény, ktoré by si divák mohol vychutnať v plnej miere. Navyše, na planéte Zem nie je citeľná žiadna zásadná kríza a väčšina božstiev sa zdá byť v bezpečí. V podstate ide o komornú misiu troch kladných postáv proti jednému antagonistovi, ktorý počas celého filmu iba mĺkvo čaká, hoci by mohol využiť svoj potenciál naplno.

Thor patrí medzi moje najobľúbenejšie postavy z univerza MARVEL, no mám pocit, že smerovanie posledných dvoch filmov nie je úplne ideálne. V Ragnaroku pôsobil Waititiho štýl osviežujúco a priniesol do univerza niečo nové, či už po stránke vizuálnej alebo naratívnej. V Láske ako hrom však ako keby Taika stratil všetku súdnosť a dostal maximálnu umeleckú slobodu. Výsledkom je až príliš extravagantný film, ktorý často skĺzava k paródii v negatívnom zmysle. Občas som mal pocit, že film natočilo dieťa, nie tvorca tak skvelých diel ako sú „Jojo Rabbit' či „Jojo The Movie'. Z vládcu hromov spravil absolútneho hlupáka, čo si podľa mňa nezaslúži. O rodovom trende ani nemá zmysel diskutovať, pretože naň si jednoducho musíme zvyknúť. Najväčším pozitívom zostáva postava Gorra v podaní vynikajúceho Balea. Tentoraz udeľujem 7/10, hlavne kvôli mojej náklonnosti k postave Thora, ale ak dostanem v budúcnosti podobný materiál, moje hodnotenie sa výrazne zníži.

Kam až Waititi posunul Thora tretím filmom, tam štvrtý diel pokračuje. Ide o nesúrodú zmes osemdesiatkových rockových hitov, infantilného humoru a snahy o marvelovskú osudovosť, ktorá dokáže nenáročne pobaviť, ale nikdy neohromí a v kontexte veľkoleposti skôr sklamanie. Ak však takýto trend bude pokračovať, stane sa to neúnosným.

Vyvážený Thor s Lady Thor a zjavne naznačujúcou LGBT problematikou... skvelé, MARVEL sa naďalej prepadá do hlbín bahnitých vôd a s týmto filmom sa ich takmer dotkol. Čo čaká v ďalšom Thorovi? Bude mať románik s mužom? Nedivil by som sa. Je mi ľúto, keď premýšľam, ako ďaleko sa MARVEL dostal od skvelých komiksoviek k súčasnosti. Povrchný humor za každú cenu sprevádza aspoň jedna pozitívna stránka filmu, a to stále dobré digitálne efekty a súboje - za tie tie 35%.

Veľkolepá šaráda s polymorfnou štruktúrou rozprávania, kde sa mieša úplne všetko. Bohužiaľ, podobne je na tom aj vizuálna stránka. Je zrejmé, že Waititi je primárne „hračičkár' a nezáleží mu na tom, čo sa deje na plátne, dôležité je, ako to vyzerá a či je to vtipné. Aj keby sa Christian Bale postavil na hlavu ako potenciálne zaujímavý záporák. Nuž, vyzerá to priemerne, vtipné je to len občas - radovo 5-6 dobrých hlášok a gagov, a potom, keď si Russell Crowe užije svoje „cameo' obtlstého Dia. Koncepčne je to plus-mínus stále rovnaké, jeden typ. Ďalší diel si už vyžaduje iného režiséra, pokiaľ sa producenti neplánujú na tohto „boha' úplne vykašlať. ()

V roku 2017 nahradil režiséra Thora, Kennetha Branagha a následne Alana Taylora, Novozélanďan Taika Waititi - tvorca filmov ako „Eagle vs Shark' či „Jojo Rabbit'. Waititi je v istých kruhoch označovaný ako „Wes Anderson na drogách', ktorý si vyhráva s vizuálnou stránkou a predovšetkým má veľmi špecifický humor. Humor, ktorý nie je pre každého a mnohým ľuďom pokazil dojem práve napríklad z filmu Thor: Ragnarok. Lenže Waititi vtedy vniesol do Thora novú krv, kedy sa z menšieho outsidera Avengers stal razom hrdina s potenciálom na veľmi zaujímavú budúcnosť. Thor navyše prežil udalosti filmu Avengers: Endgame a aj keď to chvíľu vyzeralo, že sa Thor obmedzí maximálne na účasť v Strážcoch Galaxie Vol. 3, svoj štvrtý film nakoniec dostáva. A opäť v réžii Waititiho. Už minule sa dalo povedať, že Waititi natočil špecifický a veľmi osobitý MCU film, tentoraz to však vyzerá, že Waititi po jednom enormnom úspechu stratil zábrany. A štvrtý Thor je vďaka tomu oveľa divokejší ako minule. Po Samovi Raimim a jeho pohlcujúcom vyčíňaní v Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva, sa aj 29. celovečerná marvelovka dá vnímať ako autorská podívaná. Predovšetkým vtedy, keď niekto pozná Waititiho tvorbu a má k jeho prístupu vrúcny vzťah. Minule Waititi pracoval možno na 90%, tento rok však vo svojom tvorivom prístupe pracuje na 100%. Waititiho humor je späť a dá sa veľmi ľahko očakávať, že divákov opäť rozdelí na dva tábory. Ak by však niekomu Waititi skutočne prišiel len ako tvorca nevkusného a infantilného humoru, dostane aj tentoraz niečo navyše. Už v Thor: Ragnarok Thor dospel. Padla na neho zodpovednosť, objavil svoj pravý potenciál ako boha hromu a v závere Thor: Ragnarok sympaticky smeroval k zaujímavej, aj keď zložitej budúcnosti. Už od prvého Thora sa charakter titulného hrdinu vyvíja cez rôzne straty a traumy. Trpezlivosť potom ľahko pretiekla po udalostiach filmu Avengers: Infinity War, ktorá následne v Avengers: Endgame poslala Thora na cestu, ktorá sa nemusela páčiť každému. Thorov charakterový oblúk v Avengers: Endgame však rozhodne nebol krokom späť. A Thor: Láska ako hrom to len potvrdzuje. Hlavnou témou nedávneho druhého Doctora Strange bol boj s vnútorným zlom a vyrovnávanie sa so stratou. Hlavným motívom Thor: Láska ako hrom je potom podľa očakávaní láska. Avšak nie v tej najčistejšej a najsympatickejšej podobe. Láska má v Thor: Láska ako hrom pomerne výraznú úlohu, kedy sa predvádza v tej najkrajšej aj najodpornejšej podobe. Chvíle radosti a vášne, zároveň chvíle zhnusenia a bolestivej straty. Pod kapotou neviazaného filmu sa tak skrývajú sympaticky vykreslené vzťahy, nie čierno-biela celá ústredný konflikt a predovšetkým náznak toho, že by sa Thor mohol definitívne nájsť. Aj keď to nie je také ľahké. Christian Bale je ako Gorr absolútne fantastický. Zabijak bohov sa môže pokojne zaradiť medzi Thanosa či Erika Killmongera z prvého Black Panthera a získať titul jedného z najlepších záporákov celej histórie MCU. Jeho výkon je radosť sledovať. Aj vďaka Baleovi môže Gorr v istých momentoch pôsobiť ako šialený maniak, zároveň si k nemu však divák veľmi ľahko nájde cestu a dokáže pochopiť jeho motiváciu. Najlepší záporáci v MCU ostatne neboli čierno-bielo zlí a to nie je ani Gorr. Bale by v tejto úlohe bez problémov utiahol vlastný film, predovšetkým aj preto, že divák ľahko môže pochopiť, prečo presne sa Gorr vydáva na svoju vražednú púť. Thor: Láska ako hrom sa tak čiastočne dotýka aj otázky náboženstva a s tým spojenej naivity. V priebehu filmu sa vyskytujú práve motívy toho, ako sa vyrovnať so stratou, o nepríjemných stretnutiach s realitou aj nádeje v obnove niečoho, čo už možno ani nejde vrátiť. Pod všetkým tým zábavným Diom v podaní Russella Crowea, obrovskými kozami alebo zmienkami o orgiách sa zrazu skryje jeden z najemotívnejších filmov histórie MCU. A aj keď môže Waititi stále trochu pôsobiť ako podivín, v malíku má remeslo stále neskutočne. Návrat Natalie Portman do role Jane Fosterovej je fenomenálny. Predovšetkým aj preto, že Jane Fosterová je razom zaujímavejšia postava ako v prvých dvoch Thoroch a aj chémia medzi ňou a Thorom je razom uveriteľnejšia a sympatickejšia. Už na samom začiatku filmu dôjde k odhaleniu, ktoré predznamenáva nepríjemné veci. A tie veci sú následne skutočne nepríjemné, predovšetkým však dokážu u diváka emocionálne rezonovať. A to je len ukážka funkčného scenára, za ktorým stojí sám Waititi spolu s Jennifer Kaytin Robinson. Na menšom priestore tak dokážu zaujať aj Valkýra v podaní Tessy Thompson, Korg, ktorého opäť nahovorí Taika Waititi s veľmi zábavným a vtipným prízvukom a o Kronanoch sa zrazu dozvieme novú zaujímavú informáciu aj Strážcovia Galaxie. Waititi nie je James Gunn, napriek tomu dokáže Strážcov Galaxie opäť predstaviť vo veľkej paráde a hneď vyvolať nadšené očakávanie na tretie Strážcovia Galaxie. Dostaví sa aj štýlová hudobná dramaturgia, ktorá sa skladá predovšetkým z Guns N' Roses a Abba a razom je poznať, že by si Waititi aj Gunn najskôr mohli rozumieť vo vkusnej hudobnej selekcii. Naďalej platí, že humor je veľmi špecifická disciplína, kedy neexistuje humor, ktorý by uspokojil všetkých. Suchý humor, čierny humor aj infantilný humor. Waititiho humor potom skutočne nie je pre každého a ľahko môže vyvolať pocit, že v istých momentoch zhadzuje vážnosť situácií. Lenže tých výsledných momentov v súčte vlastne toľko nie je a skutočne platí, že milovníci Waititiho humoru budú veľmi spokojní. Waititi si navyše aj tento krát skutočne dokázal postarať o pekný vizuál (za kamerou stojí Barry Baz Idoine, kameraman väčšiny epizód seriálového Mandaloriana), aj soundtrack Michaela Giacchina dokáže byť v mnohých momentoch pomerne výrazný, napríklad Gorrov ústredný hudobný motív je jednoducho fenomenálny. A napríklad v jednej vydarenej akčnej scéne dokáže vyvolať Waititi nedočkavosť, aby tie jeho chystané celovečerné Hviezdne vojny boli čo najskôr. So svetom predalekej galaxie by si totiž Waititi mohol tiež solídne pohrať. Waititi sám vyhlásil, že vlastne netuší, či by natočil pokračovanie a dokončil tak svoju veľmi špecifickú trilógiu. Ak by však Waititi skutočne už na Thor: Láska ako hrom nenadviazal, dokázal v istej forme dosiahnuť vrchol. Natočil najlepšiu sólovku Thora a predovšetkým dokázal, že si Thor 4 obhájil svoju existenciu. Pootvorené dvere k potenciálnemu budúcemu smeru sú však najskôr tak lákavé, že by Waititi v súčte odolať nemusel. Jeho prípadný náhradník do prípadných nadväzujúcich filmov to však bude mať v jeho tieni veľmi ťažké..... () (menej)(viac)

Marvel vo svojich začiatkoch redefinoval filmový priemysel, kedy kvôli novému typu humoru dnes už každý druhý film kričí permanentne na diváka „neber ma vážne a bav sa'. Vďaka tomu sme prišli o otravné potoky sĺz z Raimiho Spider-manov, vnútorne rozorvaných hrdinov zo stajne DC aj nudné originy od Sony, ktoré sa snažia divákovi oznámiť to, čo už sme videli pred 20 rokmi. Marvel sa na tejto novej vlne vezie už minimálne 10 rokov a vďaka kasovým úspechom stále hľadá dno, kam by sa prebojoval. Nanešťastie, tu máme šampióna v tejto disciplíne, Taika Waititiho, ktorý zdatne likviduje čokoľvek, čo by ešte pred pár rokmi vyžadovalo fungujúci film. Ponúka akúsi sériu komických skečov, ktoré majú diváka ubíjať do patričnej otupelosti, aby si nevšimol absolútne nezmyselný príbeh. Zo všetkých skečov u mňa víťazí opätovné divadelné predstavenie Sama Neilla, ktoré nám ešte v Ragnaroku filmovým jazykom hovorilo, že „asi nie je v Asgarde niečo v poriadku', ale tu plní rolu vtipnej odbočky, ktorá je pre film úplne zbytočná a zaberie viac času, než je zdravo. Skrátka ideálny kandidát do kategórie vystrihnutých scén, ale smiať sa musíme, tak šup tam s tým. Príbeh inak ide podľa tej najprimitívnejšej šablóny, ktorá s odstupom času nedáva zmysel ani v rámci priemeru marveloviek. To mi naozaj chcete nahovoriť, že celé vesmírne božstvo (vykreslené ako inak než komicky) disponujúce neuveriteľnými schopnosťami a zbraňami sa poserie z jedného zombíka, ktorý nevie takmer nič, len má meč, ktorý dokáže boha zabiť, a k tomu armádu strašiakov, ktorú premôžu aj deti? Dve hviezdičky dávam za to, že na rozdiel od Doctora Strange 2 drží Waititi svoj film pevne v rukách, nie je to nepodarený nedodýchanok, ale zámerná lobotómia mozgu, ktorú zaraďujem medzi najmenej vydarené marvelovky. ()

Waititi zrejme dostal absolútne voľnú ruku a výsledok sa dostavil. Absolútne uletená zmeska, plná dementných, ale skvelých forov, nápaditá akcia s množstvom vizuálne nádherných záberov, perfektná chytľavá hudba a do toho sem tam pár vážnejších až hororových scén. Jediný problém je, že dohromady to fakt moc nefunguje, nehovoriac o tom, že relatívne tuctový príbeh sa v celom tom zmätku dosť stráca. Proste Waititi má nápadov tak na štyri filmy a pokúsil sa to všetko napchať do jedného. Ale aspoň sa to odlišuje od ostatnej tuctovejšej MCU produkcie. Nemôžem povedať, že by som sa nebavil, film je väčšinou jazda od začiatku do konca, herci sú ako vždy skvelí, ale už je to proste trochu veľa. ()

Po druhom Strangeovi je tu ďalšia Marvelovka, ktorá sa nebojí nasadiť rýchlejšie tempo a používať dejové skratky, čo v tejto chvíli vnímam ako veľký pokrok a zásadnú zmenu v MCU s nástupom 4. fázy a jednoznačne ju kvitujem. Je to samozrejme bláznovstvo a chaos. Waititi bruslí medzi motívmi, žánrami aj náladami a veľkolepé remeslo strieda lahôdková trápnosť, v ktorej sa ideálne poriadne vyhrabeme, aby sme ju naozaj dôsledne rozmazali. Waititi to ale zvláda, pretože so všetkými tými polohami má skúsenosť a už predtým dokázal obstáť v každej z nich. Love and Thunder je ďalší rýdzo autorský film v rámci MCU a je radosť sa naň pozerať, ak vám teda nie je proti srsti občas poškádliť svoje očakávania a urobiť krok stranou zo zabehnutých diváckych koľají. Pretože potom dostanete mimoriadne originálny (v rámci žánru malý zázrak, tuplem v kontexte ukážok na Black Adama, ktoré pred filmom bežia), hravý, drzý a napriek svojej nesúrodosti a zdanlivej rozsypanosti veľmi jasne režijne vedený trip, ktorý sa drží v nastavených mantineloch a opiera sa o funkčné a bez výnimky perfektne a pevne uchopené charaktery. Hemsworthovi Waititiho vedenie svedčí a žmýka maximum z oboch Thorových polôh, či už ide o arogantného asociálneho idiota, alebo o skutočného hrdinu s obrovským srdcom a najpevnejším zadkom na východ od Bifrostu. Natalie Portman je skvelá, úloha jej sadla ako už dlho nič. Russell Crowe si z toho robí vyložene prdel (a je radosť sa na to pozerať) no a Christian Bale... Bože, Christian Bale dáva zabudnúť na všetky tie nedotiahnuté a polovičaté záporákov a je absolútne nadpozemský (čo je ďalší veľký pokrok v štvrtej fáze MCU - dôraz na záporákov). Veľkú radosť mi robí akcia, ktorá je iná, než doteraz, je dynamická, veľmi štylizovaná a skrz na skrz komiksová, bez toho, aby stratila na prehľadnosti, alebo atraktivite. Mimo toho sa oveľa menej opiera o digitál (FUCK YOU ETERNALS) a radšej pošle hercov po lanách, čo jej náramne pridáva na dynamike aj atraktivite, nehovoriac o fyzickom kontakte, ktorý je oveľa lepší, než keď sa bijú digitálni panáci. No a celé je to obalené v absolútne precíznom vizuále. Nepamätám, kedy som naposledy videl niečo takto nápaditého, hravého a skrz na skrz esteticky stimulujúceho. Naposledy pravdepodobne pri treťom Thorovi (a v hudobnom súboji v druhom Strangeovi). Suma sumárum, opäť jedna z najlepších, najoriginálnejších a najzábavnejších Marveloviek. A je strašne super, ako Waititi úplne prirodzene glosuje polyamorii, LGBT tematiku, aj problematiku adopcie a single rodičov. Napriek 80's vizuálu je Thor: Love and Thunder tak súčasný a moderný, že je snáď až nadčasový. Zabudnite na to, čo poznáte, pripravte sa na čokoľvek a potom si na to zájdite. Je to super! Len musíte prežiť odporné CG v úvodnej sekvencii. Jo a 3D je skvelé. P.S.: Marvelovské logo ma tentokrát regulárne zmiatlo. ()

• Oproti komiksom došlo k úprave stvárnenia Gorrovho meča All-Black the Necrosword. Zatiaľ čo v komiksoch je vyobrazený ako meč, s ktorým Gorr dokáže meniť tvar čepele, tak vo filme je stvárnený už s daným ostním, ktoré Gorr (Christian Bale) meniť nedokáže. (Kubaaa97)